Arogansia Politiku Ukun Na'in Ba Liberdade Imprensa no Espresaun Sei Afeta Ba Demokrásia

Liberdade Imprensa, mak direitu média nian atu halibur, prodús no fahe informasaun sira sein interferénsia husi governu ka autoridade sira seluk. Ida ne'e hanesan fatór fundamentál ida ba sosiedade demokrátiku sira, hodi asegura katak sidadaun sira iha asesu ba informasaun oioin. Liberdade Expresaun mak Liberdade atu espresa liberdade ba ema hotu atu hatudu sira-nia an. Direitu atu ko'alia, rona, no partisipa iha vida polítika, artístika no sosiál. 

Ne'e mós inklui direitu atu hatene, direitu atu buka, simu, no fahe informasaun liuhosi kualkér meiu komunikasaun sosiál. Timor-Leste hahú nia pajina foun hodi kontesta politiku sira-nia karater ukun ne’ebé nakonu de’it ho arogansia iha ne’ebé, buka meiu hotuhotu atu la fó valor, di’ak ba serbisu profesionál sira liuliu hirak ne’ebé sai lian ba lian laek no sira ne’ebé seluk (ativista) kontinua defende direitu umanu tuir konstituisaun nia prinsipiu. Ex Polisia halo identifikasaun ba jornalista, detein ativista no problema seluk tan ne’ebé soke prinsipiu Konstituisaun. Ohin loron, politiku sira liuliu hirak ne’ebé simu orientasaun, hotuhotu tauk loos atu lakon poder no la kumpre karik orden sei kauza ba sustentabilidade moris nian, nune’e di’ak liu kumpre duke “ lakon pozisaun” sira hotu ne’ebé serbisu ba orden iha direitu atu refila kontesta karik orden ne’e la tuir prinsipiu Konstituisaun no direitu umanu tanba liberdade imprensa no espresaun garantidu iha Konstituisaun da RDTL artigu 40 no 41. 

Sei karik, mídia no ema pessoa koletivu mak, ofende ka ataka ema ida nia privasidade onra naran di’ak, hirak ne’e hotu sei rezolve ka disputa tuir lei komunikasaun sosiál ne’ebé Konselho de Imprensa mak luta hodi halo midiasaun ba, tanba nia nu’udar instituisaun Independente regulador ka Paiun ba mídia hotuhotu Konvensionál no Digitál. Ho konseitu ne’ebé klaru ba liberdade imprensa entidade estadu, ema pessoa la bele kriminaliza produtu jornalistiku tanba, serbisu jornalista serbisu profesionál iha nia kodigu étika mak guia ka lao tuir. Espera ho selebrasaun Loron Nasionál Liberdade Imprensa ba dala-II, politika sira sei bele refleta atu hanoin no komprende mós serbisu jornalistiku nian iha terenu. Liberdade Imprensa ne’e simples loos fó espasu media halo serbisu tuir Kodigu Étika jornalistika nian ne’ebé iha, maibé karik produtu mak afeta ema ida bele husu media ne’e halo retifkasaun (hadia) la’ós fó presaun, identifika, notifika tanba nia produtu hanesan instituisaun estadu ke halo dadaun ita hanoin katak ema hotu sei aseita ida no dehan ne’e laloos. Balibo 16/10/2024 Qeqe Almeida

Posting Komentar

Lebih baru Lebih lama

Formulir Kontak